Slabnúca kvalita vzdelávania na Slovensku ohrozuje formovanie budúcich občanov


Školstvo je sektor, ktorý je pre každý štát nesmierne dôležitý. Vychováva budúcich občanov, ktorým by mal poskytnúť adekvátne vzdelanie, aby mohli plnohodnotne a kvalitne žiť. Zasluhoval by si preto primerané spravovanie a jeho fungovanie by nemalo byť podmienené faktormi ako generovanie zisku, efektívnosť či trhová výchova pracovníkov. Vzdelávanie je oveľa viac než obyčajné nadobúdanie teoretických či praktických zručností. Vychovávame tu človeka. Človeka ako kultúrneho a mysliaceho tvora, ktorý dokáže kriticky a racionálne nahliadať na svet okolo seba. Dokáže sa vcítiť do pocitov druhých a byť voči nim empatický. Koná vtedy, keď  treba konať a neprihliada na ťažké situácie druhých bez povšimnutia. Preto práve vzdelávanie by si v každom štáte zasluhovalo zvýšenú pozornosť. Napríklad na stránke slovenského ministerstva školstva sa píše o vzdelávaní na základných školách toto: „Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania  podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.“ (www.minedu.sk, 2017).  Nemôžeme tvrdiť, že niečo z našej definície, by bolo v rozpore s tým, čo je deklarované na stránke slovenského ministerstva školstva, pretože aj tu je deklarované, že pri vzdelávaní sa nejedná len o mechanické či iné pracovné zručnosti. V správe „Učiace sa Slovensko“ Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa  píše, že vzdelávanie by malo byť inkluzívne a podporovať individuálne kvality študentov (www.minedu.sk, 2017). Veľký dôraz treba klásť na slovné spojenie individuálne kvality, pretože vzdelanie by malo podporovať kvality každého jedného študenta a rozvíjať ich. Konrad Liessmann v knihe Teorie nevzdělanosti (2009) kritizuje súčasný vzdelávací systém a hovorí, že vzdelávanie je redukované len na nejaké nadobúdanie praktických zručností, čas na uvažovanie a rozmýšľanie sa tu vytráca (Liessmann, 2009, s.38-44). Pri uvažovaní o kvalitnom vzdelaní vychádza z antického a humanistického ideálu, tvrdí, že vzdelávanie bolo „myšlené jako program sebevzdělávání člověka, formování a rozvíjení těla, ducha a duše, talentů a nadání, které mělo jednotlivce vést k rozvoji individuality a sebevědomé účasti na životě obce a její kultury.“ (Liessmann, 2009, s. 39). Táto definícia sa dá veľmi jednoducho prepojiť s tým, čo sme tvrdili na začiatku o vzdelaní. Úlohou školstva je teda poskytovať vzdelanie, ktoré individuálne rozvíja kvality každého žiaka, učí ho kriticky myslieť a zbierať a spracovávať informácie. Učí ho rozvíja seba samého a podporuje jeho ďalší rozvoj a rast. Vytvára mu podmienky a poskytuje znalosti, ktoré mu umožnia kultúrne žiť a spravovať svoj život. Vychováva kvalitného občana, ktorý vie spravovať svoj štát a dokáže participovať na politickej správe „obce“. Táto kvalita je nesmierne dôležitá  pre štát a jeho prosperitu.  Preto by úlohou štátneho školstva malo byť poskytovanie kvalitného vzdelanie, ktoré zároveň formuje budúcich občanov.

Situácia slovenského školstva je podľa mnohých autorov alarmujúca. Zuzana Kusá v knihe Škola nie je pre všetkých priniesla hĺbkovú analýzu problému školstva, kde poukazuje na neustále zhoršovanie sa úrovne slovenských škôl, čo vedie k zníženiu kvality poskytovaného vzdelania. V kapitole venovanej slovenskému školstvu začína:  „marketizácia vzdelávania, silný dôraz na súťaženie a nedostatočné financovanie školstva je prekážkou rozvoja inkluzívneho vzdelávania aj na Slovensku.“ (Kusá, 2016, s. 39). Tvrdí, že sú hlboké rozdiely v kvalite poskytovaného vzdelania medzi rôznymi skupinami na Slovensku, čo vedie k podpore segregovania vo vzdelávaní. Tým pádom sa popiera primárna úloha školstva a to, poskytnúť vzdelanie všetkým a v rovnakej kvalite. Kusá tvrdí, že Slovensko patrí medzi štáty, ktoré majú vysokú mieru súťaže medzi školami, školy teda zápasia o žiakov a prestíž (Kusá, 2016, s. 40). Také správanie však vyvoláva nesmierny tlak na formu vzdelávania, ktorá sa mení len na súťaž bodového hodnotenia.  Je to doslova aplikácia trhového modelu na školské prostredie. S tým sa mení aj kvalita, pretože tá nie je podmienená trhom alebo rôznymi inými podmienkami, ktoré majú rozvíjať individuálne schopnosti žiaka a učiť ho žiť a pracovať v spoločnosti. Ďalej hovorí, že na Slovensku stále pretrváva tradícia memorovania sa faktov a nie rozvoj „učenia sa s porozumením, ktoré proklamovali reformy po roku 1989.“ (Kusá, 2016, s. 43). Učenie sa s porozumením je nesmierne dôležitý faktor pri kvalite vzdelávania, pretože učí človeka vzdelávať sa samostatne. Človek, ktorý pri učení uvažuje nad danou témou a problémom, získava zručnosť vzdelávať sa samostatne, nehovoriac o tom, že každý občan spoločnosti sa v dospelosti vzdeláva prevažne sám. Ak chceme teda vychovať dobrých občanov, musíme ich naučiť vzdelávať sa aj samostatne. Pokles úrovne slovenského školstva je zaznamenaný aj na medzinárodnej úrovni. Na stránke OECD môžeme nájsť medzinárodné testovanie žiakov do 15 rokov PISA (2015), ktoré uvádza, že na Slovensku dochádza k poklesu v kvalite vzdelávania. Ako ukazujú výsledky, tak náš výkon v čítaní, matematike a prírodovedeckej gramotnosti je pod priemerom OECD. Ukazujú, že od roku 2006 sú výsledky vo všetkých 3 sférach na poklese. Najväčší pokles je však vidieť pri  čítaní (www.oecd.org, 2017). Tu si treba pripomenúť, že takýto pokles v kvalite vzdelávania ukazuje práve na zlyhávanie slovenského školstva. Slovenské školstvo a jeho praktika memorovania a zanedbávanie učenia sa s porozumením, či staré učebné osnovy a iné problémy sú zodpovedné za výsledky, ktoré slovenský študenti dosahujú.  Z tejto analýzy nám vyplýva, že Slovensko sa v posledných rokoch zhoršuje v oblasti školstva.

Náš záver je teda, že na Slovensku sa zhoršuje kvalita poskytovaného vzdelania , čo ohrozuje formovanie budúcich občanov,  pretože  úlohou štátneho školstva je poskytnúť také vzdelanie, ktoré formuje a vyzdvihuje kvality každého jednotlivca a poskytuje jednotlivcovi schopnosti, ktoré mu umožnia participovať na súkromnom a politickom živote štátu. Zároveň mu dajú možnosť ďalšieho rozvoja cez schopnosti, ktoré nadobudol pri vzdelávaní (napríklad kritické čítanie a čítanie s porozumením a iné). Slovensko sa však, podľa domácich expertov a zahraničných analýz, od týchto úloh a požiadaviek vzďaľuje, čo vytvára podmienky pre poskytovanie nekvalitného vzdelania  a zároveň ohrozuje formovanie našich budúcich občanov, ktorí by mali byť schopní participovať na riadení spoločnosti.
                                                                                                                                                                       
 Autor/autorka: Mgr. Lukáš Siegel

Zdroje:
1.       Kusá, Z.: Škola nie je pre všetkých. 2016. Bratislava. Sociologický ústav SAV.
2.       Liessmann, K.: Teorie nevzdělanosti. 2009. Praha. ACADEMIA
3.       Výchova a vzdelávanie v základných školách. Minedu. Získané 5. 1. 2018 z https://www.minedu.sk/vychova-a-vzdelavanie-v-zakladnych-skolach/
4.       PISA 2015 key findings for Slovak Republic. OECD. Získané 7. 1. 2018 z http://www.oecd.org/slovakia/pisa-2015-slovak-republic.htm
5.       Učiace sa Slovensko. Minedu. Získané 7. 1. 2018 z https://www.minedu.sk/uciace-sa-slovensko/

Komentáre