Cesta časom, priestorom, dokonca vesmírom

Pokiaľ by sme prijali premisu, že je možné cestovanie časom, ako by mohlo pomôcť ľudstvu? 

Zdroj: https://www.thedailybeast.com/

Cestovanie časom je obľúbená téma sci-fi, všetci sme veľakrát premýšľali nad tým, aké by to bolo vrátiť sa v čase a napraviť chyby, spraviť niečo (pravdepodobne nie práve pozitívne) bez následkov, vyskúšať niečo, čo by sme inak nikdy nespravili a tak ďalej.
Aké cestovanie časom ale máme na mysli? Špecificky v akom vesmíre?

Hovoríme o fatalistickom vesmíre, kde je všetko určené osudom?
Multivesmíre, kde nezáleží z nášho pohľadu ako zmeníme čas, pretože sa dostaneme od iného vesmíru?
Iba vrámci nášho vesmíru, takže akákoľvek manipulácia s časom môže mať katastrofálne následky?
Čo tak Novikov princíp sebestačnosti, ktorý tvrdí, že cestovateľ časom nemôže nič zmeniť v našom vesmíre, pretože to už spravil (vytvára to bizarný kruh, ktorý kompletne zavrhuje slobodnú vôľu).

Navrhujem nazrieť do menšieho výberu vizuálnych médii, ktoré tieto otázky reflektovali.


Doctor Who je legendárny britský seriál, ktorý je na televíznych obrazovkách už od roku 1963 (kvôli čomu je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov). Hlavný protagonista príbehu - Doctor, je cestovateľom času, ktorý pomáha všetkým v núdzi naprieč miléniami.
Premisa tohto seriálu je natoľko silná, že rezonuje s divákmi už skoro 55 rokov a nevyzerá to tak, že sa v najbližšej dobe zastaví.

Jedna z častí, ktorá najviac emotívne zasiahla divákov bola Vincent and the Doctor. V tejto epizóde Doctor pomáha mentálne zdevastovanému maliarovi Vincentovi Van Goghovi, ktorý vidí veci, ktoré ostatní nevidia.
Po zhliadnutí v akom skľúčenom a depresívnom stave Vincent ostal v posledných dňoch svojho života (kvôli večnému nedoceneniu jeho práce) sa rozhodol Doctor zobrať maliara so sebou do prítomnosti a ukázať mu moderné múzeum venované Van Goghovi. 

Skúste si predstaviť, že by ste boli na jeho mieste. Posledné dva roky svojho života bojujete so psychotickými epizódami a vaše diela, jediná vec ktorú viete sa nepredávajú.
I keď Doctor nemohol zabrániť Vincentovej samovražde, mohol mu ukázať, že jeho život mal zmysel. Že existujú milióny ľudí, ktorí si teraz jeho meno spájajú so Starry Night a absencia Van Gogha by zanechala prázdnotu. 
Skrze cestovanie časom bolo možné pomôcť niekomu, komu bolo nemožné pomôcť.

Zdroj: Doctor Who

Primer je považovaný za najprecíznejší a zároveň najzložitejší film zaoberajúci sa problematikou cestovania časom. S týmto zhodnotením môžem bez debaty súhlasiť, pretože mi trvalo až po štvrté zhliadnutie, kým som pochopil čo sa vlastne deje.
Najprv si diváci mysleli, že ide o film, ktorý chce iba ukázať, aké zložité je cestovanie časom a tým spraviť kontrast pre obrovskú väčšinu médii, ktoré majú pomerne jednoduché, alebo chybné pravidlá. Inými slovami - chceli vytvoriť vedecky "presný" film o cestovaní časom.

Zdroj: Primer

V Primer sa zamerali na čo možno najväčšiu realistickosť. Pevne si stanovili pravidlá, ktoré do bodky rešpektovali. Spôsob akým cestovali časom bol vo fyzickom poslaní samých seba do minulosti.

Povedzme, že ste mali katastrofálny deň v škole, pokazili ste všetko čo ste mohli a tak vytvoríte stroj času (ignorujme všetky technické, časové, intelektuálne a finančné záležitosti), ktorým to chcete napraviť. Problém je v tom, že nenahradíte samých seba v minulosti, ale budete "kópia" seba.  Čiže môžete vidieť a pôsobiť na svoje ja z minulosti. Toto ale vytvára obrovský problém, ktorý vo filme hlavné postavy riešia.
Otvára sa aj otázka identity - kto je pravým a kto je kópiou? Ste kópiou, lebo ste sa poslali do minulosti? Lenže keby ste si museli vybrať kto z vás zomrie, vybrali by ste si "originál", lebo je pôvodný? Je pôvodnosť prioritná pri identite?
K slovu sa tu dostáva Ship of Theseus ako paradox zaoberajúci sa práve identitou. V skratke - ak vymeníte všetky časti starej lode za nové, je to stále vaša loď alebo iná? Ak by niekto postavil zo starých častí novú loď, aj tá je vaša?

Nastáva tu legendárny Grandfather paradox, známy prevažne z kultovej klasiky Back to the Future.


Predstavte si, že sa vrátite do minulosti a z nejakého šialeného dôvodu sa rozhodnete zavraždiť vlastného starého otca. Čo sa stane?
Pokiaľ by ste ho zabili, tak neexistujete - pretože ste sa nemali ako narodiť. Ak ste sa nenarodili, nemohli ste ho zabiť.
Jedna možnosť ako preťať tento gordický uzol je multivesmír. Jednoducho ste sa dostali do vesmíru, kde ste zabili svojho starého otca. V tom špecifickom vesmíre teraz neexistujete, ale vy ste tam nikdy ani neexistovali, existovala tam vaša verzia z toho vesmíru, čiže vás to neovplyvní.
Nanešťastie veľká väčšina sci-fi médii zaoberajúca sa cestovaním v čase nerieši tieto problémy do hĺbky.

Aby ste pochopili koľko práce si tvorcovia dali s logickou konzistenciou v Primer, pozrite na schému, ktorá vysvetľuje časovú os.

Zdroj: http://unrealitymag.com/

All You Need is Kill je manga, kde cestovanie časom funguje na báze opakovania dňa, ktorý preslávil film Groundhog Day s Billom Murrayom. 

Premisa je prostá - ste v časovej slučke, ktorá sa obnovuje každý deň. Môžete si to predstaviť, že sa ráno zobudíte, prežijete celý deň ako obvykle a budúci deň sa zobudíte do toho istého dňa. All You Need is Kill podľa ktorého bol natočený film Edge of Tomorrow s Tomom Cruiseom je príbehovo skoro identický. Zaútočili mimozemšťania a hlavná postava omylom získala schopnosť "pseudo-nesmrteľnosti". 





Vysvetlené je to tak, že akonáhle dostane smrteľnú ranu, tak sa preberie na začiatku dňa. Táto forma cestovania časom je zväčša synonymná s mučením, pretože jej nositeľ nevie či sa niekedy skončí. Dá sa to jednoducho predstaviť keď si uvedomíte, že všetko okolo vás bude naveky stagnovať, nikdy sa neposuniete z daného dňa a všetko sa vždy vráti do pôvodného stavu - niečo ako uloženie videohry, do ktorého sa vždy vrátite po dni.

Avšak pomocou tejto schopnosti dokáže zachraňovať životy, upraví nasmerovanie svojho charakteru smerom k cnosti a nájde si cieľ. 
Simulácie tohto štýlu majú byť poskytnuté vojakom, aby vedeli lepšie reagovať na stimuly a lepšie sa vyrovnávali emocionálne. Videohry fungujú na tom istom princípe - nemôžu vás zabiť a vy môžete opakovať svoj postup koľkokrát chcete.

Existuje prípad Sally Adee, novinárky, ktorá v sniperskej simulácii na prvý pokus spanikárila a mala hrozný výsledok. Lenže druhý pokus bol úplne iný. Dali jej na hlavu elektródy, ktoré mali posilniť jej kognitívne schopnosti a s úplným pokojom zasiahla všetky ciele.
Predstavuje to ďalší krok po simuláciách?

 Zdroj: All You Need is Kill

Príbehov o cestovaní časom je mnoho. Dá sa pomôcť ľudstvu s takou ohromnou mocou, alebo by sme sa mali viac báť následkov, keď padne táto technológia do nepovolaných rúk? 
Film ako Terminator sa zameral prevažne na možnosť záchrany. I keď je hlavný záporák zostrojený neuveriteľnou technológiou, stále je to technológia, pomocou ktorej zachránime ľudstvo. 



South Park v dvojčasti Go God Go vytvára dištinkciu medzi ateizmom a teizmom skrze prizmu technológie a práve cestovanie časom tu ukazuje, že niektoré problémy nie sú ohraničené časom, nedajú sa vyriešiť zmenou technológie, poznatkov alebo prísnejším prijatím jednej strany, zatiaľ čo tvrdo budeme odmietať druhú stranu (čo je meta-kritika na Dawkinsa). 



Donnie Darko je v tejto rovine výrazne ambivalentnejší, ukazuje viacero možností ako na problematiku pozerať a ako ju v konečnom dôsledku pochopiť. Rozpráva veľmi osobný príbeh toho čo sa môže stať, keď niekto vidí a vie príliš mnoho o čase. Aj tak sa hlavná postava rozhodne pomáhať ostatným pred koncom sveta, ktorý mu zvestoval dvojmetrový zajac. 


Dá sa naraziť aj na filmy, ktoré sa neberú ani v jednom slova zmysle vážne. Army of Darkness, pokračovanie kultovej klasiky z dielne Sama Raimiho ponúka pohľad na častú fantáziu v tématike cestovania časom. Keby ste sa vrátili do minulosti, mali všetky znalosti modernej doby, plus nejakú tú militárnu výbavu so sebou, zneužili by ste to na svoje ciele, alebo by ste pomohli obyvateľom z démonickej šlamastiky, do ktorej ste ich možno "nepriamo" vtiahli? 
Realistické podanie tejto situácie ponúkol na YouTube channely Skallagrim, kde analyzoval, že možno by to vôbec nebolo také pozitívne, ako si veľká väčšina myslí.



Čo si teda myslíte? Je cestovanie časom iba sci-fi téma pre dlhé večery? Napáchali by sme viac zla alebo dobra keby sme mali prístup k takto mocnej technológii?
Všetku technológiu sa dá zneužiť, to je nepopierateľný fakt, mňa zaujíma viac, čo sa dá ňou zlepšiť a zachrániť.
Napríklad pohľad do minulosti skrze KC:D 1403 vyzerá ako neprekonateľný zážitok.



Autor: Branislav Čáp

Komentáre

Zverejnenie komentára