Pojem chudoby so zreteľom na udržateľný sociálny rozvoj.

Pojem chudoby je skloňovaný v akčných programoch vlád, inštitúciách a občianskej spoločnosti po celom svete. Čo sa však skrýva za týmto pojmom, ktorému zdá sa, každý rozumie, avšak jeho obsah budú chápať inak predstavitelia rôznych národov a štátov?

Na dôležitosť tejto otázky nám poukazuje aj skutočnosť, že ukončenie chudoby je prvým zo 17 rozvojových cieľov, ku ktorému sa zaviazalo 193 krajín na historickom summite OSN v New Yorku v septembri 2015. Poďme sa teda pozrieť na niektoré z aktuálnych prístupov k tejto téme.

Najčastejšie je chudoba spájaná s materiálnym nedostatkom, či nedostatočným príjmom. Svetová banka využíva práve toto hľadisko na meranie tzv. absolútnej svetovej chudoby a stanovuje hranicu chudoby na $1,9 príjmu na osobu na deň. V posledných desaťročiach si však ekonómovia, politológovia, či filozofi začínajú uvedomovať, že existuje širšie spektrum príčin a prejavov chudoby a poukazujú na komplexnosť tohto javu.

Čo sa z jedného uhľa môže zdať ako materiálny nedostatok, z iného môže naznačovať porušovanie ľudských práv. Ako vlastne chudobu koncepčne uchopiť? Na pozadí analýz otázky chudoby, ktoré sa niekedy líšia v detailoch a niekedy sa úplne popierajú, sa v hre objavujú aj rôzne politické cesty k dosiahnutiu života, ktorý by mal spĺňať aspoň minimálne štandardy.

Prístup k chudobe z hľadiska príjmu môže byť najmä pre ekonómov a politikov vítanou skratkou k riešeniu najnaliehavejších problémov týkajúcich sa chudoby. Dokonca by sme mohli povedať, že takýto prístup pôsobí na prvý pohľad objektívne a merateľne. Áno, porovnávanie chudoby medzi jednotlivými krajinami môže mať veľa účelov, od posudzovania životných podmienok ľudí v rôznych regiónoch a krajinách až po prideľovanie zdrojov medzinárodnej finančnej pomoci tým najnúdznejším. Profesor ekonómie Ravi Kanbur z Cornellskej univerzity, ktorý bol dlhodobo riaditeľom Výročnej správy o svetovom rozvoji pre Svetovú banku (The world development report), však poukazuje na to, že klasifikácia založená na jedinom prahu chudoby zjednodušuje realitu a prehliada veľa faktorov, ktoré sú dôležité. Výsledkom takéhoto merania chudoby potom napr. je, že z hľadiska medzinárodného prahu chudoby človek do tejto kategórie patriť nemusí a z hľadiska národného prahu chudoby áno (porov. Kanbur, 2001, s. 1083 – 1094).

Viacerí vedci a ekonómovia, vrátane Kanbura, tvrdia, že ak sa vezmú do úvahy ďalšie ukazovatele, dostaneme pravdivejší obraz o skutočnosti ako v prípade univerzálnej miere absolútnej chudoby. Kanbur zdôrazňuje, že v súčasnosti je už všeobecne prijímané, že prístup k vzdelaniu a k zdravotnej starostlivosti je rovnako dôležitý ako príjem. A teda, že je potrebné doplniť príjmovú metódu o ďalšie dimenzie (porov. Kanbur, 2001, s. 1083 – 1094).

Deklarácia Svetového summitu o sociálnom rozvoji v r. 1995 bola jednou z prvých medzinárodných deklarácií s viacrozmerným prístupom, ktorá bola podpísaná a ratifikovaná vládami po celom svete. Paragraf 19 Akčného programu summitu prehlasuje:

„Chudoba má rôzne prejavy zahrňujúce neexistenciu príjmu a produktívnych zdrojov postačujúcich k zaisteniu udržateľného živobytia, hlad a podvýživu, zlý zdravotný stav, obmedzený, alebo neexistujúci prístup k vzdelaniu a ďalším základným službám, zvýšenú chorobnosť a úmrtnosť z chorôb, bezdomovectvo a nevhodné bývanie, škodlivé prostredie ako aj sociálnu diskrimináciu a vylúčenie. Chudoba je tiež charakterizovaná neúčasťou na prijímaní rozhodnutí a na občianskom, spoločenskom a kultúrnom živote.“

Kanbur vo svojich názoroch nasleduje nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu - Amartya Sena. Ten rovnako poukazuje na to, že stanovenie príjmového prahu chudoby, nevedie k správnym výsledkom určovania chudoby. Túto tézu obhajuje tvrdením, že ľudia s rôznymi potrebami a schopnosťami budú totiž potrebovať iné objemy príjmu k dosiahnutiu rovnakých cieľov.

„Ľudia nechcú príjem kvôli nemu samotnému, akékoľvek chápanie chudoby založené na príjme sa musí priamo alebo nepriamo vzťahovať na základné účely. Napr. v rozvojových krajinách sa príjem, ktorý definuje „prah chudoby“ odvodzuje od nutričných štandardov“ (Sen, 1996, s. 68).

Sen na vyjadrenie vzťahu medzi príjmom a schopnosťou človeka (capability) premeniť tento zdroj na základné účely využíva termín funkčnosť. Funkčnosť je spôsobilosť jednotlivca využívať príležitosti v rôznych oblastiach. Nie všetci totiž dokážu premeniť ten istý finančný príjem na rovnaký výsledok, a to buď z vonkajších alebo osobných príčin. Medzi parametre, ktoré ovplyvňujú tento výsledok patrí napr. vek, pohlavie, sociálna rola, miesto bývania, a i. (porov. Sen, 1992). 
Z hľadiska tejto teórie teda môžeme chápať chudobu ako neexistenciu alebo nedostatočnosť individuálnych alebo kolektívnych základných schopností. Tento stav nastáva buď z dôvodu zlyhania základných slobôd (z hľadiska schopností ide napr. o znemožnený prístup k zamestnaniu, lekárskym službám, vzdelaniu..) alebo z nenaplnenia práva na tieto slobody - napr. právo na vzdelanie, bývanie, lekársku starostlivosť... (porov. Cabrera, 2010, s. 39)

Napriek tomu, že poradie priorít základných schopností sa môže v rôznych komunitách navzájom líšiť, Sen vyzýva k tomu, že by malo byť prediskutované a stanovené akési  ich „jadro“ (napr. sloboda od hladu, choroby, negramotnosti), na základe ktorého bude ďalej možné určiť aj povinnosti príslušných aktérov (porov. Sen, 1999).

Pri pohľade na chudobu z hľadiska ľudských práv sa mení aj samotná postava človeka. Ten sa z pasívneho objektu vlád stáva aktívnym nositeľom práv. Takýto pohľad spochybňuje ten tradičný, v ktorom sú ľudia vnímaní ako príjemcovia, alebo „objekty“ programov vlád. Táto teória vyzdvihuje názor, že je potrebné ľuďom priznávať status aktívnych subjektov, resp. nositeľov práv, ktorí aktívne prispievajú k sociálnemu rozvoju.

Ľudia by teda mali byť zmocňovaní k tomu, aby sa sami podieľali na spoločenských záležitostiach ako aktívni občania. Takýto prístup v sebe nesie okrem iného aj prvok udržateľnosti, kým finančné krytie ponúka len dočasné riešenie, ktoré neodstraňuje príčinu.

Z hľadiska ľudských práv môže teda chudoba predstavovať aj mnohonásobné porušenie základných práv človeka – najmä právo na slušný a dôstojný život, ako je zakotvené v medzinárodných dohodách o ľudských právach.

V prípade tejto teórie, ktorá v sebe zahŕňa ako jedna z mála aj potenciál pre jednanie, bude dôležité, aby boli diskutované a stanovené minimálne úrovne ľudských práv.  To si vyžaduje ucelené verejné politiky podporované sociálnymi a ekonomickými programami, ktoré budú od začiatku postavené na rešpektovaní ľudských práv. A bude tiež potrebné určiť povinnosti príslušných aktérov na troch základných úrovniach – rešpektovanie, ochrana, naplňovanie.

Autorka: Mgr. Katarína Kňažíková

Zdroje:
Cabrera, M. Úvahy o chudobě z hlediska lidských práv. In: Právo nežít v chudobě, Filosofia, Praha 2010
Kanbur, R., Economic Policy, Distribution and Poverty: the Nature of Disagreements. World Development 2001
Sen, A., Inequality Re-examined. Cambridge, Cambridge University Press, 1992
Sen, A., Vidas y capacidades. In: Nussbaum, M./Sen, A. (eds.) La calidad de vida. México, Fondo de Cultura Económica 1996
Sen, A. Development as freedom. Oxford, Oxford University Press 1999

Komentáre